Pol'nohospodárske mestečko BYTČA / Nagybiccse, v Trenčianskej hradnej župe, leží na pravom brehu Váhu. Bytča sa prvýkrát spomína v r. 1248, keď ju bán Füle získal ako donáciu od Belu IV. (1235-1270). Neskôr sa stala majetkom nitrianskeho biskupa. V r. 1560 Bytču s panstvom získal František Thurzo. Dal postaviť pompézny kaštiel' na mieste staršieho hradu. V čase Thurzovcov sa Bytča stala významným centrom protestantizmu, istú dobu sídlom superintendantúry. V Bytči pôsobilo aj evanjelické gymnázium, ktoré ešte v 17. storočí založili Thurzovci. Túto školu do 19. storočia zrušili, keďže sa v tomto čase väčšina obyvatel'ov stala katolíckou. História pol'nohospodárskeho mestečka sa úzko spája s dejinami bytčianskeho hradu, v neskoršom období zámku. Bytča mala v päťdesiatych rokoch 19. storočia 3000, v drvivej väčšine slovenských obyvatel'ov. Jej obyvatelia boli prevažne remeselníci, väčšinou hrnčiari a obchodníci s drevom.
Bibliografia: Kerekes, Krickel, Lovcsányi, Mednyánszky 1844, Mednyánszky 1981, Pechány
Na mieste KAŠTIEL'A V BYTČI / Nagybiccse stál gotický vodný hrad. Jeho históriu môžeme sledovať od 13. storočia. Bytča sa prvýkrát spomína v r. 1248. Neskôrsa stala majetkom nitrianskeho biskupa. Prostredníctvom sobáša sa dostal medzi majetky Esterházyovcov. Gróf Anton Pavol Esterházy kaštiel' predal v polovici 19. storočia Leopoldovi Popperovi, vel'koobchodníkovi s drevom. Popper dal na brehu Váhu za kaštiel'om postaviť sklad na drevo a továreň na dosky. Zámok v Bytči je jednou z najvýznamnejších pamiatok Horného Uhorska v 16. storočí. Nádvorie s arkádami toskánskeho charakteru obklopuje hradný múr so štyrmi nárožnými vežami. Na zadnej stene arkád na poschodí sa nachádzajú sgrafitovo namal'ované podoby historických postáv. Nie je menšou vzácnosťou tzv. Sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo v r. 1601 z príležitosti svadby jeho dcér.
Bibliografia: Lovcsányi, Mednyánszky 1844, Mednyánszky 1981, Rados, Sthymmel
VÁH / Vág / Waag je l'avým prítokom Dunaja. Dve hlavné vetvy, Biely Váh pramení vo Vysokých Tatrách, zo Zeleného plesa Krivánskeho pod Kriváňom, a priberá potok Mlynicu, Čierny Váh sa zas začína v Nízkych Tatrách od Král'ovej hole. Dve vetvy sa zjednocujú, potom hneď - pri Liptovskom Hrádku / Liptóújvár - priberajú potok Belá. Váh pokračuje na západ s ohybmi v Liptovskej kotline, po vyústení Oravy cez priesmyk pri Kral'ovanoch / Kralován dosahuje Turčiansku kotlinu, ďalej po prieniku Malej Fatry, za krásnym priesmykom pri Strečne nasleduje Žilina / Zsolna. Tu rieka mení smer na juhozápad, pod Trenčínom / Trencsén vstupuje na výbežok roviny a otáča sa na juh. Vlieva sa do Malého Dunaja, odtial'to sa volá Dudváh, zl'ava priberie Nitru, kým pri Komárne / Komárom ústi do Dunaja. Od prameňov Váh meria celkovo 375 kilometrov. Oddávna bol dôležitou vodnou cestou. Na spodnom úseku je splavný, ale aj horný úsek s vel'kým spádom a rýchlym prúdom sa využíval na splavovanie dreva, na plníctvo. Na reguláciu Váhu vznikli už pred stáročiami plány, ale práce sa začali až na konci 19. storočia. Odvtedy s ohl'adom na odvodňovanie, pol'nohospodárstvo, plavbu a výrobu energie v údolí Váhu postavili hrádze i vodné nádrže. Zaujímavé je pozorovať, že sa už obraz krajiny na mnohých miestach zmenil od čias ako ho Thomas Ender namal'oval.
Bibliografia: Bolgár, Konkoly, Lovcsányi, Pechány