VÁH / Vág / Waag je l'avým prítokom Dunaja. Dve hlavné vetvy, Biely Váh pramení vo Vysokých Tatrách, zo Zeleného plesa Krivánskeho pod Kriváňom, a priberá potok Mlynicu, Čierny Váh sa zas začína v Nízkych Tatrách od Král'ovej hole. Dve vetvy sa zjednocujú, potom hneď - pri Liptovskom Hrádku / Liptóújvár - priberajú potok Belá. Váh pokračuje na západ s ohybmi v Liptovskej kotline, po vyústení Oravy cez priesmyk pri Kral'ovanoch / Kralován dosahuje Turčiansku kotlinu, ďalej po prieniku Malej Fatry, za krásnym priesmykom pri Strečne nasleduje Žilina / Zsolna. Tu rieka mení smer na juhozápad, pod Trenčínom / Trencsén vstupuje na výbežok roviny a otáča sa na juh. Vlieva sa do Malého Dunaja, odtial'to sa volá Dudváh, zl'ava priberie Nitru, kým pri Komárne / Komárom ústi do Dunaja. Od prameňov Váh meria celkovo 375 kilometrov. Oddávna bol dôležitou vodnou cestou. Na spodnom úseku je splavný, ale aj horný úsek s vel'kým spádom a rýchlym prúdom sa využíval na splavovanie dreva, na plníctvo. Na reguláciu Váhu vznikli už pred stáročiami plány, ale práce sa začali až na konci 19. storočia. Odvtedy s ohl'adom na odvodňovanie, pol'nohospodárstvo, plavbu a výrobu energie v údolí Váhu postavili hrádze i vodné nádrže. Zaujímavé je pozorovať, že sa už obraz krajiny na mnohých miestach zmenil od čias ako ho Thomas Ender namal'oval.
Ceruza, akvarell, papír, 301 x 466 mm
MTA Könyvtára, Kézirattár, Ms 4409/37
Ceruza, akvarell, papír, 183 x 271 mm
MTA Könyvtára, Kézirattár, Ms 4409/29
Ceruza, akvarell, papír, 280 x 467 mm
MTA Könyvtára, Kézirattár, Ms 4409/38
Ceruza, akvarell, papír, 248 x 378 mm
MTA Könyvtára, Kézirattár, Ms 4409/51
Na mieste KAŠTIEL'A V BYTČI / Nagybiccse stál gotický vodný hrad. Jeho históriu môžeme sledovať od 13. storočia. Bytča sa prvýkrát spomína v r. 1248. Neskôrsa stala majetkom nitrianskeho biskupa. Prostredníctvom sobáša sa dostal medzi majetky Esterházyovcov. Gróf Anton Pavol Esterházy kaštiel' predal v polovici 19. storočia Leopoldovi Popperovi, vel'koobchodníkovi s drevom. Popper dal na brehu Váhu za kaštiel'om postaviť sklad na drevo a továreň na dosky. Zámok v Bytči je jednou z najvýznamnejších pamiatok Horného Uhorska v 16. storočí. Nádvorie s arkádami toskánskeho charakteru obklopuje hradný múr so štyrmi nárožnými vežami. Na zadnej stene arkád na poschodí sa nachádzajú sgrafitovo namal'ované podoby historických postáv. Nie je menšou vzácnosťou tzv. Sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo v r. 1601 z príležitosti svadby jeho dcér.
Na mieste KAŠTIEL'A V BYTČI / Nagybiccse stál gotický vodný hrad. Jeho históriu môžeme sledovať od 13. storočia. Bytča sa prvýkrát spomína v r. 1248. Neskôrsa stala majetkom nitrianskeho biskupa. Prostredníctvom sobáša sa dostal medzi majetky Esterházyovcov. Gróf Anton Pavol Esterházy kaštiel' predal v polovici 19. storočia Leopoldovi Popperovi, vel'koobchodníkovi s drevom. Popper dal na brehu Váhu za kaštiel'om postaviť sklad na drevo a továreň na dosky. Zámok v Bytči je jednou z najvýznamnejších pamiatok Horného Uhorska v 16. storočí. Nádvorie s arkádami toskánskeho charakteru obklopuje hradný múr so štyrmi nárožnými vežami. Na zadnej stene arkád na poschodí sa nachádzajú sgrafitovo namal'ované podoby historických postáv. Nie je menšou vzácnosťou tzv. Sobášny palác, ktorý dal postaviť Juraj Thurzo v r. 1601 z príležitosti svadby jeho dcér.
