SÁROSPATAK sa rozprestiera na oboch brehoch rieky Bodrog; dve mestské časti spájal v 19. storočí drevený most stojaci na kamenných pilieroch. Minulosť Sárospataku siaha do 13. storočia. R. 1262 dal Štefan V. hrad rozšíriť výstavbou "Červenej veže". Okolo 1270 sa majitel'om panstva v Sárospataku stal Michal Ubul; dostal obývaciu vežu ako král'ovskú donáciu a k nej prináležiacich 12 kúrií. R. 1355 ho spomínajú ako král'ovskú privilegovanú obec. Sárospatak dostal ako donáciu Žigmund Perényi od král'a Žigmunda. Peter Perényi začal rozsiahlu výstavbu, ktorú nemohol dokončiť kvôli umretiu v r. 1548. Sárospatak zdedila Zuzana Lorántffy, manželka sedmohradského kniežaťa Juraja Rákócziho I. V tom čase Sárospatak prežíval najväčší rozkvet. Juraj Rákóczi I. dal hrad renovovať a tiež postaviť nové budovy. Zuzana Lorántffy sa z celej sily usilovala o zvel'adenie gymnázia v Sárospataku. Pozývala známych učitel'ov; počas štyroch rokov tu učil J.A. Komenský, tu napísal svoju epochálnu učebnicu s názvom Orbis Pictus. Zuzana Lorántffy v r. 1650 založila v meste aj tlačiareň.

Zámok v Sárospataku sa skladá z dvoch častí, z obývacej veže a zo štvorca budov pochádzajúcich sčasti z obdobia renesancie. Obývaciu vežu na trachytovej skale postavili v čase Ondreja I. alebo II. Veža je dvojposchodová, pôvodne obklopená priekopou. Najhodnotnejšou časťou budovy na štvorcovom pôdoryse pri veži je renesančné krídlo, ktoré dal postaviť Peter Perényi okolo r. 1530, a stredoveký trakt spojený s ním chodbou. Táto časť budovy patrí k provinčnému variantu renesančného štýlu a z tohto hl'adiska je najpríznačnejšou uhorskou budovou. Dve krídla, ktoré sa dvíhajú ako pokračovanie Perényiovského krídla, dal postaviť knieža Breczenheim na základoch pôvodných budov. Štvrté krídlo je budovou postavenou v renesančnom štýle na podnet Zuzany Lorántffy. Zámok obklopuje anglický park, ktorý majitel' sprístupnil aj obyvatel'om mesta. Druhou pamätihodnosťou Sárospataku je reformované kolégium, ktoré sa vyznačovalo knižnicou celokrajinného významu s viac ako 30 tisíc zväzkami. V polovici 19. storočia mesto obývalo 4200 l'udí. Sárospatak mal rozsiahle role, v Hegyalja vinohrady i kameňolomy.

Bibliografia: Benczur 1847, Divald 1903, György Aladár, Marosi, Rácz, Rados, Szinnyei, Zemplén, Zombory 1860