PREŠOV / Eperjes / Preschau, starým latinským názvom Fragopolis, leží na sever od Košíc pri rieke Latorica. História mesta začala v polovici 12. storočia, keď uhorský král' Gejza II. (1141-1162) v okolí usídlil Nemcov. Mestské výsady dostal v r. 1324 od Karola Róberta, vtedy postavili mestský múr. L'udovít I. (Vel'ký) udelil v r. 1374 král'ovské mestské práva Prešovu, ktorý sa začiatkom 16. storočia stal významným remeselníckym a obchodným mestom. Reformácia sa tu zakorenila skoro, v r. 1530 vznikol evanjelický zbor a v r. 1540 založili už aj školu. Slávnym riaditel'om školy bol Janus Bocatius. V Prešove r. 1573 krátko pôsobila tlačiareň, novšiu tlačiareň založili v r. 1656. Na konci hornouhorského povstania proti Habsburgovcom, v r. 1687 generál Caraffa ako král'ovský komisár dal po hrozných ukrutnostiach popraviť početných bohatých protestantských mešťanov v Prešove a ich majetky dal zhabať. Prešov sa začal rozvíjať v 18. storočí, čo nemohol zastaviť ani vel'ký požiar v r. 1788. V čase napoleónskych vojen, po zavedení morskej blokády proti Anglicku sa Prešov stal jedným z obchodných centier.

V šesťdesiatych rokoch 19. storočia Prešov patril medzi najčistejšie a najúhl'adnejšie uhorské mestá. Staré mesto sa skladalo z troch dlhých ulíc, hlavná ulica v tom čase patrila medzi najkrajšie. Významnou pamiatkou mesta je Kostol sv. Mikuláša, ktorý je halovým kostolom postaveným v neskorogotickom štýle. Jeho výstavbu začali v polovici 13. storočia, ale dokončili až v r. 1515. Starý evanjelický kostol postavili v r. 1647, budovu evanjelického kolégia v r. 1666. Pozoruhodnou budovou Prešova je Dom F. Pulszkého. Tu sa narodil archeológ a politik Ferenc Pulszky (1814-1897). V tomto dome tiež strážili vysoko hodnotnú archeologickú a umeleckú zbierku strýka Ferenca Pulszkého - Gábora Fejérváryho predtým, než ju v r. 1848 vyviezli do Anglicka.

Prešov - alebo Atény na brehu Toryse, ako ho nazývali - bol významným študentským mestom. V r. 1550 už mal latinské gymnázium. Evanjelické kolégium mesta začalo fungovať v r. 1667, v jeho rámci neskoršie pôsobila teologická a právnická akadémia, lýceum a učitel'ský ústav. Slávnymi študentmi boli: Lajos Kossuth (1802-1894), Gábor Kazinczy (1818-1864), Ferenc Pulszky a Imre Henszlmann (1813-1888). Na začiatku päťdesiatych rokov 19. storočia bol slobodným král'ovským mestom s 7600 obyvatel'mi, miešane s maďarským, slovenským a nemeckým materinským jazykom.

Bibliografia: Divald, Egervári, Eperjes, Iványi, Kósa, Petőfi 1976, Pulszky, Szutórisz, Zombory 1865