STUDENÚ DOLINU / Tar-pataki-völgy / Kohlbachtal vyhlbili glečery z l'adovej doby - podobne ako významnejšie doliny Vysokých Tatier -, ktoré siahali smerom k úpätiu. Napravo dohora z doliny odbočuje Malá Studená dolina, priamo zas pokračuje Vel'ká Studená dolina; hrebeň medzi nimi je Prostredný hrot. Po maďarsky dolinu, resp. potok pomenoval János Hunfalvy, ale mylne vyložil nemecko-saské pomenovanie Kohlbach: kahl po maďarsky "tar" ("lysý" po slovensky), správne však kohl-kühl-kalt, čiže studené, a tomu zodpovedá i slovenský názov: Studený potok. Iným spôsobom, ale tiež mylne preložil názov do maďarčiny ten, kto písal na podkladový kartón nápisy obrazov, azda tajomník grófa Waldsteina: "Szénpataki-völgy", vyložené tak, že Kohle je po maďarsky "szén" ("uhlie" po slovensky). V maďarčine sa zaužíval názov "Tar-patak".

Vodopády Studeného potoka tvoria zložitý systém. Obrovský vodopád hore sa rúti dodola vo výške 1458 metrov z Malej Studenej doliny. Tmavý jarok, vytvorený dvoma vysokými skalnatými bralami, stláča vodu, ktorá sa odtial' rúti do hlbky po stene vysokej asi 40 metrov. Pod ním sa nachádza Trojitý vodopád, ktorý sa nazýva po nemecky i po maďarsky Vodopádom umelcov. Pod sútokom Vel'kého a Malého Studeného potoka sa nachádzajú ďalšie štyri vodopády. Najvyššie je Malý vodopád, pod ním Skrytý vodopád, potom najvyšší schod Vel'kého vodopádu.

Bibliografia: Jancsik, Kiss Lajos, Szontagh 1888, Törs