KÔPROVÁ DOLINA je jednou z najväčších dolín na liptovskej strane Vysokých Tatier. Začína pri Kôprovom štíte vysokom 2369 metrov, meria 11 kilometrov. Spišiaci ju nazývali Koppertal; možno na tomto území hl'adali alebo ťažili meď. Z východu má tri bočné doliny: Nefcerku, Hlinickú a Smrečinovskú dolinu. Východná strana Kôprovej doliny ukazuje charakteristický obraz Tatier: strmé skalnaté steny, výrastky v tvare organových píšťal; západná strana však pozostáva z hladkých, vypuklých kužel'ov zarastených trávou. V Kôprovej doline tečie Kôprov potok, ktorý sa po sútoku s potokom Tichý vlieva pod názvom Belá pri Liptovskom Hrádku do Váhu. Na severovýchodnej strane doliny sa týči štít Kriváň (2494 m). Kriváň sa stal narodným symbolom Slovakov. Svoje meno dostal podl'a príznačného vrcholu nakloneného na severozápad. Na Kriváň prvýkrát vyliezol András Czirbesz, ale medzi jeho podmanitel'ov patrí aj saský král' Fridrich August, ktorý ho dobyl v r. 1840. Na pamiatku výpravy postavili na štíte pomník.V rokoch 1850-1860 pomník zbúrali fanatickí Slováci, keďže ho považovali za zneuctenie Kriváňa pokladaného za svoj národný symbol.

Bibliografia: Jancsik, Kollár, Szontagh 1864, Szontagh 1888, Törs