SPIŠSKÁ SOBOTA / Szepesszombat / Georgenberg, spišské mesto ležiace na l'avom brehu rieky Poprad, v stredoveku ju nazývali Forum Sabathi. Bola jedným z 13 spišských miest, ktoré Žigmund dal v r. 1412 do zálohu pol'ského král'a. Spišská Sobota bola obl'úbeným miestom pobytu kniežaťov Lubomirských, spišských starostov. Mesto postavili na vysokom kopci; ako opevnená strážnica malo významný vplyv na rozvoj údolia Popradu. Vďaka hrubým múrom sa obránilo v čase tatárskeho vpádu (1241-1242).

Katolícky kostol mesta bol postavený v polovici 13. storočia v románskom štýle. Bol prestavaný v polovici 15. storočia. Krídlový hlavný oltár a bočné oltáre, sochy kostola pochádzajú z dielne majstra Pavla z Levoče. Zvonica pri kostole bola vybudovaná v renesančnom štýle; svojim tvarom a výškou sa takmer úplne zhoduje s popradskou zvonicou. Spišská Sobota mala na začiatku päťdesiatych rokov 19. storočia sotva 1000 obyvatel'ov s nemeckým materinským jazykom. Jej meštianstvo so saským pôvodom sa zaoberalo v prevažnej väčšine pol'nohospodárstvom a remeslami. Dnes patrí administratívne k Popradu.

Bibliografia: Marosi, Szepesi, Szontagh 1888

SPIŠ / Szepesség / Die Zips, niekdajšia oblasť Uhorska, sa rozprestiera v kotline v juhovýchodnom predpolí Vysokých Tatier. V 11. storočí ho pokrýval les, bol z väčšej časti neobývaný. Jeho prvými usadlíkmi boli Maďari, ktorí sa sem presťahovali z Gemera a Turne na prelome 11. a 12. storočia. Nasledovali ich nemeckí prisťahovalci, ktorí prichádzali na Spiš v dvoch vlnách. Prvé osídlenie sa konalo počas druhej polovici 12. storočia vnútornou migráciou z územia Abaúj. Druhé prisťahovanie väčšieho rozsahu sa udialo po tatárskom vpáde. Hoci sa prisťahovanie dialo z početných krajov nemeckého jazykového územia, prevažná väčšina určite bola saská. Toto potvrdzuje aj fakt, že sa na Spiši rozšírilo saské právo. Neskôr sa počet obyvatel'ov zvýšil nepretržitým slovanským prisťahovaním.

Korene autonómie spišských Sasov siahajú do 12. storočia; ich výsady sa prvý raz zhrnuli v privilegiálnej listine Štefana V. z r. 1271. Král' Karol Róbert v r. 1317 doplnil ich výsady. Spišskí Sasi - Spišiaci - tvorili silnú politickú organizáciu, na čele ktorej stál Landgraf. Neskôr ho nazývali grófom XXIV spišských miest. Spišské právo, ktoré zhrnuli pod názvom Zipser-Willkür, sa vzťahovalo aj na dediny patriace k mestám.

V histórii Spiša znamenal obrovský obrat rok 1412, keď král' Žigmund dal 13 spišských miest do zálohu Pol'ska. Zvyšných 11 miest vel'mi stratilo na dôležitosti. Hoci Levoča a Kežmarok boli povýšené na slobodné král'ovské mestá, viaceré staršie mestá poklesli na poddanské obce. K reinkorporácii 13 zálohovaných miest do Uhorska došlo v r. 1772 pri prvom delení Pol'ska. V r. 1778 sa mestá, medzičasom doplnené na šestnásť, zorganizovali do samostatného municipia pod názvom Provincia XVI spišských miest. Sídlom sa stala Spišská Nová Ves. Samosprávy na území Spiša podl'a článku zákona 1876:XXXIII. zjednotili a začlenili do Spišskej hradnej župy.