POPRAD / Poprád / Deutschendorf, spišské mesto, leží na brehu rieky Poprad. Patrí medzi najstaršie spišské mestá, jeho fara existovala už v r. 1248. Je jedným z 13 spišských miest, ktoré Žigmund v r. 1412 dal do zálohu pol'ského král'a. Rozvoj Popradu priniesla železnica otvorená v r. 1871. Významnou pamiatkou mesta je kostol sv. Egídia. Bol postavený v r. 1245, vzácnym predmetom úcty je obraz Madony z konca 15. storočia. Fresky zdobiace vnútro kostola - medzi nimi aj najstaršie zobrazenie Tatier - v čase reformácie zabielili; vrstvu vápna v sedemdesiatych rokoch 19. storočia odstránili a fresky reštaurovali. Zvonica popri kostole bola postavená v r. 1658 v renesančnom štýle; svojim tvarom a výškou sa takmer úplne zhoduje so zvonicou v Spišskej Sobote. Poprad mal na začiatku päťdesiatych rokov 19. storočia 1200 obyvatel'ov s nemeckým materinským jazykom.

Bibliografia: Raisz, Szepesi, Szontagh 1888

VEL'KÁ / Felka / Fölck, mesto na Spiši. Podl'a svedectva listín osada už existovala v druhej polovici 13. storočia. Bola jedným z 13 spišských miest, ktoré Žigmund v r. 1412 dal do pol'ského zálohu. Kostol vo Vel'kej postavili v 13. storočí, jeho najväčším klenotom je gotická monštrancia a kalich z rokov okolo 1400. V meste sa nachádza aj evanjelický kostol, ale zvony, ktoré umiestnili vo zvonici pri katolíckom kostole, používali spoločne. Mestečko malo v polovici 19. storočia 1500 obyvatel'ov s nemeckým materinským jazykom. Vel'ká patrila medzi chudobnejšie spišské mestá, jeho obyvatelia tkali plátno a mala i papiereň. Vel'ká tvorí v prítomnosti jednu z mestských častí Popradu. Pri meste Poprad po kamennom moste križuje rieku Poprad tzv. poštová cesta, ktorá spájala podtatranské obce.

Bibliografia: Felka, Jancsik, Kollár, Szepesi, Szontagh 1888

VYSOKÉ TATRY sú najsevernejšou a najvyššou časťou horského pásma Karpát s charakterom alpského pohoria. Rozprestierajú sa na ploche 260 km štvorcových, dlžka hlavného hrebeňa meria 26 kilometrov. Na západe ich oddel'uje od Liptovských Tatier Tichá dolina a L'aliové sedlo (1947 m), na severovýchode od Belianskych Tatier Zadné Meďodoly a Kopské sedlo (1749 m). Oblúk hlavného hrebeňa je zhruba východo-západne orientovaný, vyklenutý smerom na juh. Z neho sa na sever a na juh rozvetvujú striedavo l'účovite bočné hrebene; najvyššie štíty sa týčia z južných bočných vetiev. Náhle vyčnievajúci obrovský horský masív členený hlboko siahajúcimi dolinami ponúka nádherný pohl'ad najmä z juhu, od Popradskej kotliny. Na severe klesá miernejšie smerom na nížinu. Zo štítov sedem siaha nad 2600 metrov, najvyšším je Gerlachovský štít (2663 m, resp. podl'a najnovších údajov od hladiny Baltského mora 2655 m). Od r. 1896 sa nazýval Štít Františka Jozefa, v rokoch 1949-1962 Stalinov štít.

Hlavnú masu Vysokých Tatier tvorí žula zvrásnená v období treťohôr, resp. z nej vytvorený milonit, vedl'a neho kryštalické bridlice a gneis. Vrstvy usadených hornín väčšinou zvetrali. Ich zvyšky sa nájdu v pol'ských častiach, teda v Pol'ských Tatrách i v Liptovských Tatrách. Hmotu Belianskych Tatier tvorí vápenec. Pamiatkou l'adových dôb štvrťohôr sú doliny v tvare U a jazerá vytvorené brúsením alebo zatarasením morénou. Vysoké Tatry sú bohaté na plesá; najväčším je Morskie Oko (34,5 ha), najhlbším Wielki Staw (79,3 m), najvyššie položeným Modré pliesko (2157 m). Zo snehu, z firnu sa dnes už v Tatrách netvorí glečer.