POPRAD / Poprád / Deutschendorf, spišské mesto, leží na brehu rieky Poprad. Patrí medzi najstaršie spišské mestá, jeho fara existovala už v r. 1248. Je jedným z 13 spišských miest, ktoré Žigmund v r. 1412 dal do zálohu pol'ského král'a. Rozvoj Popradu priniesla železnica otvorená v r. 1871. Významnou pamiatkou mesta je kostol sv. Egídia. Bol postavený v r. 1245, vzácnym predmetom úcty je obraz Madony z konca 15. storočia. Fresky zdobiace vnútro kostola - medzi nimi aj najstaršie zobrazenie Tatier - v čase reformácie zabielili; vrstvu vápna v sedemdesiatych rokoch 19. storočia odstránili a fresky reštaurovali. Zvonica popri kostole bola postavená v r. 1658 v renesančnom štýle; svojim tvarom a výškou sa takmer úplne zhoduje so zvonicou v Spišskej Sobote. Poprad mal na začiatku päťdesiatych rokov 19. storočia 1200 obyvatel'ov s nemeckým materinským jazykom.

Bibliografia: Raisz, Szepesi, Szontagh 1888

SPIŠ / Szepesség / Die Zips, niekdajšia oblasť Uhorska, sa rozprestiera v kotline v juhovýchodnom predpolí Vysokých Tatier. V 11. storočí ho pokrýval les, bol z väčšej časti neobývaný. Jeho prvými usadlíkmi boli Maďari, ktorí sa sem presťahovali z Gemera a Turne na prelome 11. a 12. storočia. Nasledovali ich nemeckí prisťahovalci, ktorí prichádzali na Spiš v dvoch vlnách. Prvé osídlenie sa konalo počas druhej polovici 12. storočia vnútornou migráciou z územia Abaúj. Druhé prisťahovanie väčšieho rozsahu sa udialo po tatárskom vpáde. Hoci sa prisťahovanie dialo z početných krajov nemeckého jazykového územia, prevažná väčšina určite bola saská. Toto potvrdzuje aj fakt, že sa na Spiši rozšírilo saské právo. Neskôr sa počet obyvatel'ov zvýšil nepretržitým slovanským prisťahovaním.

Korene autonómie spišských Sasov siahajú do 12. storočia; ich výsady sa prvý raz zhrnuli v privilegiálnej listine Štefana V. z r. 1271. Král' Karol Róbert v r. 1317 doplnil ich výsady. Spišskí Sasi - Spišiaci - tvorili silnú politickú organizáciu, na čele ktorej stál Landgraf. Neskôr ho nazývali grófom XXIV spišských miest. Spišské právo, ktoré zhrnuli pod názvom Zipser-Willkür, sa vzťahovalo aj na dediny patriace k mestám.

V histórii Spiša znamenal obrovský obrat rok 1412, keď král' Žigmund dal 13 spišských miest do zálohu Pol'ska. Zvyšných 11 miest vel'mi stratilo na dôležitosti. Hoci Levoča a Kežmarok boli povýšené na slobodné král'ovské mestá, viaceré staršie mestá poklesli na poddanské obce. K reinkorporácii 13 zálohovaných miest do Uhorska došlo v r. 1772 pri prvom delení Pol'ska. V r. 1778 sa mestá, medzičasom doplnené na šestnásť, zorganizovali do samostatného municipia pod názvom Provincia XVI spišských miest. Sídlom sa stala Spišská Nová Ves. Samosprávy na území Spiša podl'a článku zákona 1876:XXXIII. zjednotili a začlenili do Spišskej hradnej župy.

Bibliografia: Kristó, Szepesi