KAŠTIEL' V TEPLIČKE NAD VÁHOM / Vágtapolca, v majetku Sinovcov, bol postavený na mieste stredovekej pevnosti. Obec vlastnila do konca 16. storočia rodina Dersffyovcov. Do tieto časy spadá výstavba pevnosti: po znovudobytí Budína od Turkov (1686) sa obec stala statkom grófa pol'ského pôvodu Johanna Jakuba Löwenburga. Jeden z jeho pravnukov, člen grófskej rodiny Windischgrätzovcov dal v čase panovania Márie Terézie prestavať kaštiel' v dnešnej podobe. O niekdajšom vel'kopanskom živote svedčia tri veže kaštiel'a a krásne kachle. Gróf Windischgrätz dal pri kaštieli postaviť hospodárske budovy, v ktorých otvoril závody na tkanie plátna i bavlny. Vel'kou mierou sa pričinil o dobro obce; vyjednal u král'ovnej, aby obec dostala práva pol'nohopodárskeho mestečka. Kaštiel' od neho kúpila janovská republika, potom patril talianskemu grófovi Solignacovi. Od neho kaštiel' získal barón Juraj Sina za 800 tisíc forintov; v polovici 19. storočia majitel'om bol Šimon Sina.

Bibliografia: Krickel, Lovcsányi, Vágtapolca

TEPLIČKA NAD VÁHOM / Vágtapolca, pol'nohospodárske mestečko Trenčianskej hradnej župy. Názov obce dáva tušiť, že kedysi tu mohli byť kúpele, ale v novoveku sa tu po nich nenašli žiadne stopy. Teplička nad Váhom mala už v r. 1300 faru, patrila k strečnianskemu panstvu. V r. 1420 ju spolu so Strečnom daroval král' Žigmund grófovi Stanislavovi Dersffymu. Obec zostala do konca 16. storočia majetkom rodiny Dersffyovcov. Do tohto obdobia spadá aj výstavba pevnosti. Jeden z potomkov Windischgätza dal v čase panovania Márie Terézie prestavať kaštiel' v dnešnej podobe v Tepličke nad Váhom. Teplička Nad Váhom mala na začiatku päťdesiatych rokov 19. storočia 900 obyvatel'ov so slovenským materinským jazykom. Obyvatelia sa popri pol'nohospodárstve zaoberali tkaním, remeslami a pálením liehu.

Bibliografia: Kerekes, Krickel, Lovcsányi, Rózsa, Vágtapolca