ŽILINA / Zsolna / Sillein leží v širokej kotline pri sútoku rieky Váh a Kysuca i potoku Rajčianka. Žilinu založili po tatárskom vpáde (1241-1242) sliezki Nemci, "Sillingovia", z toho sa odvodzuje i jej nemecký názov. Karol Róbert udelil osade výsadnú listinu v r. 1321, následkom toho sa v Žiline vytvoril cechový priemysel s nemeckým systémom. V čase panovania Karola Róberta sa mesto stalo obchodným a priemyselným uzlom. Žilina pod ochranou palatína Juraja Thurzu bola jedným z dôležitých centier uhorského protestantizmu. Uhorskí evanjelici tu v r. 1610 usporiadali svoju prvú synodu. Založili tu aj tlačiareň. Prvým kníhtlačiarom bol Ján Dadan a tlačiareň bola v prevádzke medzi rokmi 1665-1715. Františkáni, presídlení v čase protireformácie do Žiliny, priviedli väčšinu obyvatel'stva naspäť ku katolíckej viere. V r. 1691 v meste otvorili aj katolícke gymnázium.

Farský kostol mesta získal svoju podobu pripomínajúcu románsku baziliku v čase Karola Róberta. Požiar dňa 21. júna 1848 kostol zničil; znovuvybudovanie trvalo takmer dvadsať rokov. Pamätihodnosťou Žiliny je tiež rad arkádových domov obopínajúcich hlavné námestie, zároveň i trhovisko. V päťdesiatych rokoch 19. storočia Žilina mala 2500, vo väčšine slovenských obyvatel'ov. Na úrodných pôdach mesta sa pestoval raž a jačmeň vel'mi dobrej kvality, z jačmeňa varili slávne žilinské pivo. Na jarmokoch a trhoch sa viedol čulý obchod.

Bibliografia: Krickel, Lovcsányi, Mednyánszky 1844, Mednyánszky 1981, Paska, Radványi, Rózsa, Rupp, Zsolna