Bibliografia

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T V W Z

Abaúj-Torna
Abaúj-Torna vármegye és Kassa [Župa Abaúj-Torna a Košice]. Budapest, 1896. [Magyarország vármegyéi és városai I. köt. Szerk. Sziklay János és Borovszky Samu] [Župy a mestá v Uhorsku. I. diel.]

Adamec
ADAMEC, Vladimír - ROUBAL, Radek: Magas-Tátra. Turistavezető. [Vysoké Tatry] Fordította Jolana Protičová. Bratislava, 1978.

Arany János
ARANY János összes költeményei [Zobrané básne Jánosa Aranya]. 3. kötet 213-245. Budapest, Szépirodalmi, 1962.

Architektúra
Architektúra na Slovensku do polovice XIX storočia. Bratislava, 1958.

Árva 1857
L…y F.: Árvai vár [Oravský zámok] = Vasárnapi Ujság 1857. 39. sz.

Árva 1866
Árva vára [Oravský zámok] = Vasárnapi Ujság 1866. 13. sz.

Bal Jeromos
BAL Jeromos: Szepesvára története [Dejiny Spišského hradu]. Lőcse, 1914. [Szepesmegyei Történelmi Társulat évkönyve 13.]

Balázs
BALÁZS Mihály: Krasznahorka várának története és kalauza a vár látogatói számára [Dejiny Krásnej Hôrky a sprievodca pre návštevníkov hradu]. Rozsnyó, 1928.

Ballagi
BALLAGI Aladár: Thurzó-féle műemlékek Lőcsén [Pamiatky Thurzó v Levoči] = Vasárnapi Ujság 1880. 1. sz.

Banczik
BANCZIK Samu: Késmárk és vidéke. Idegenek, turisták s a nagyközönség tájékoztató kalauza. [Kežmarok a okolie. Sprievodca pre cudzincov, turistov a širokú verejnos] Igló, [1910 után].

Benczur 1846
BENCZÚR Miklós: Galgócz = Honderű 1846. I. 16.

Benczur 1847
BENCZUR Miklós: Sárospatak = Honderű 1847. I. 1.

Besztercebánya 1857
Beszterczebánya = Vasárnapi Ujság 1857. 24. sz.

Besztercebánya 1862
Magyarországi és erdélyi bányahelyek 4. Beszterczebánya [Banské mestá v Maďarsku a Sedmihradsku 4. Banská Bystrica] = Vasárnapi Ujság 1862. 38. sz.

Bolgár
BOLGÁR Emil: A Vág-folyó [Rieka Váh] = Vasárnapi Ujság 1863. 20. sz.

Budatin
Vágvölgyi: Budetini várromok [Zrúcaniny budatínskeho hradu] = Vasárnapi Ujság 1878. 22. sz.

Császár
CSÁSZÁR Ferenc: Vágvölgyi hét tájkép [Sedem krajiniek z Považia]. Természet után rajzolva 1845-ben. Magyarázó szöveggel kisérve Császár Ferencz által. Pest, 1855.

Csicsva
Z. G.: A csicsvai váromladék (Zemplénmegyében) [Čičvianska zrúcanina (Zemplínska župa) Zrúcaniny hradu Čičava] = Vasárnapi Ujság 1862. 52. sz.

Demkó
DEMKÓ Kálmán: Lőcse műtörténeti leírása [Umeleckohistorický opis Levoče]. Budapest (?), 1896.

Dénes Ferenc
DÉNES Ferenc: A művészet és művelődés lelhelyei Szepes megyében [Umelecké a osvetové miesta v Spišskej župe]. Lőcse, 1900. (Klny. a lőcsei királyi katholikus Főgymnasium 1899-1900. évi értesítőjéből)

Divald 1903
DIVALD Kornél: A sárospataki vár [Hrad Sárospatak]. Budapest, 1903.

Divald 1905
Szepesvármegye művészeti emlékei [Umelecké pamiatky v Špišskej župe]. Szerk. Vajdovszky János. 1. r. Divald Kornél: Építészeti emlékek [Stavitel'ské pamiatky]. Budapest, 1905.

Divald
DIVALD Kornél: Felvidéki séták [Prechádzky po Hornom Uhorsku]. 3. kiad. Budapest, é.n.

Dobsina 1866
Dobsina = Vasárnapi Ujság 1866. 31. sz.

Dobsina 1873
A dobsinai jégbarlang, Krenner József nyomán [Dobšinská l'adová jaskyňa, podl'a Jozsefa Krennera] = Vasárnapi Ujság 1873. 38. sz.

Egervári
EGERVÁRI [Potemkin] Ödön: Sáros vármegye leírása statistikai, földrajzi, okirati és történelmi tekintetben [Opis Šarišskej župy zo štatistického, zemepisného, dokumentárneho a historického hl'adiska]. Pest, 1863.

Eisele
EISELE Gusztáv (szerk.): Gömör és Borsod vármegyék bányászati és kohászati monografiája. I. rész: Gömör és Kishont törvényesen egyesült vármegyék bányászati monografiája. [Banícka a hutnícka monográfia Gemerskej a Boršodskej župy. I. diel: Banícka monográfia legálne zjednotených žup Gemera a Malého Hontu] Selmecbánya, 1907.

Encyklopédia Slovenska
Encyklopédia Slovenska. 1-6. Bratislava, 1977-1982.

Engel
ENGEL Pál: Magyarország világi archontológiája, 1301-1457 [Svetská archontológia Uhorska, 1301-1457]. 1-2. köt. Budapest, 1996. [História könyvtár. Kronológiák, adattárak 5. Szerk. Glatz Ferenc]

Eperjes
G.: Az eperjesi kollegium kétszázados örömünnepe [Dvestoročné oslavy prešovského kolégia] = Vasárnapi Ujság 1867. 38. sz.

Ernst Teréz
ERNST Teréz: Adalékok a galgóci tót nyelvjáráshoz és Galgóc település történetéhez [Údaje k hlohovskému slovenskému nárečiu a k dejinám obce Hlohovec]. Bölcsészdoktori értekezés. Budapest, 1931.

Ernyey
ERNYEY József: Oroszlánkő vára és urai [Hrad a majitelia Vršatca] = Emlékkönyv Fejérpataky László életének hatvanadik … évfordulója ünnepére. Budapest, 1917. 109-137.

Ethey
ETHEY Gyula: Vágujhely története és a szomszédos várak [Dejiny Nového mesta nad Váhom a okolité hrady]. Nyitra, 1926.

Fekete Nagy
FEKETE NAGY Antal: Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában. IV. Trencsén vármegye. [Historický zemepis Uhorska v dobe Hunyadiovcov. IV. Trenčianska župa] Budapest, 1941.

Felka
A felkai völgyben [Vo Velickej doline] = Vasárnapi Ujság 1879. 32. sz.

Fényes Elek
FÉNYES Elek: Magyarország geographiai szótára, mellyben minden város, falu és puszta betűrendben körülményesen leiratik [Geografický slovník Uhorska, ktorý podáva podrobný opis v abecednom poriadku o každom meste, dedine a samote]. I-IV. Pest, 1851.

Füzér 1862
A füzéri vár romjai [Zrúcaniny hradu Füzér] = Az Ország Tükre 1862. 28. sz.

Füzér 1868
N-u.: Füzér vára [Hrad Füzér] = Vasárnapi Ujság 1868. 46. sz.

Gerő
Ostromverte várak [Hrady po obliehaní]. Szerkesztette Gerő László. Corvina, Budapest, 1969.

Gömör-Kishont
Gömör-Kishont vármegye [Župa Gemer-Malý Hont]. Budapest, 1903. [Magyarország vármegyéi és városai. Szerk. Borovszky Samu] [Župy a mestá v Uhorsku]

Gretzmacher
GRETZMACHER, Julius: Die Kunst der Zipser Deutschen. Käsmark, Wien, 1992.

György Aladár
GYÖRGY Aladár: Magyarország köz- és magánkönyvtárai 1885-ben [Verejné a súkromné knižnice v Uhorsku r. 1885]. Budapest, 1886.

Halas-tó
K. T.: Kirándulás a Halastóhoz és a Tengerszemhez a szepesi Kárpátokban [Výlet k Morskiemu oku a Czarnemu stawu] = Vasárnapi Ujság 1863. 35. sz.

Haury
HAURY István: Rózsahegy települési és gazdasági földrajza [Hospodárský a osadenský zemepis Ružomberku]. Budapest, 1912.

Hazslinszky Rezső
HAZSLINSZKY Rezső: Kalauz Rozsnyó és vidéke számára [Sprievodca Rožňavou a okolím]. Rozsnyó, 1910.

Hazslinszky Tamás
HAZSLINSZKY Tamás: Kis-Fátra. Túrakalauz. [Malá Fatra. Turistický sprievodca] Budapest, 1990.

Heksch 1881
HEKSCH Sándor: Tátra-Füred (Schmeks) éghajlati gyógyhely és vízgyógyintézet. - Tátra-Füred (Schmeks) klimatischer Kurort und Wasserheilanstalt. Wien, Pest, Leipzig, 1881.

Heksch 1884
HEKSCH Sándor: A trencséntepliczi fürdő leírása [Opis kúpel'ov Trenčianske Teplice]. Pozsony, 1884.

Heksch 1885
HEKSCH, Alexander: Illustrirter Führer durch Pressburg und seine Umgebungen, das Waagthal und die Kleinen Karpathen. Wien u. Pressburg, 1885. [Heksch's Illustrirte Führer Nr. VIII.]

Helységnévtár 1873
A Magyar Korona országainak helységnévtára 1873 [Menný zoznam obcí zemí Uhorskej koruny z r. 1873]. Szerkesztését vezette és kiadja az Országos Magyar Királyi Statistikai Hivatal. Budapest, 1873.

Hodinka
HODINKA Antal: Adalékok az ungvári vár és tartománya és Ungvár város történetéhez [Údaje k dejinám užgorodského hradu a provincii a k histórii mesta Užgorod]. Ungvár, 1917.

Horváth
HORVÁTH Hilda: Régvolt magyar kastélyok [Starobylé maďarské zámky]. Budapest, 1998.

Igló 1909
Igló könyve [Kniha Spišskej Novej Vsi]. A Szepesi Lapok huszonöt éves fennállásának emlékére. Kiadta Telléry Gyula. Igló, 1909.

Illava
Az illavai fegyintézet [Ilavská väznica] = Hazánk s a Külföld 1869. 9. sz.

Ipolyi
IPOLYI Arnold: Besztercebánya városa műveltségtörténeti vázlata [Náčrt kultúrnych dejín Banskej Bystrice] = Századok 1874. 525-552. 597-647. 671-708.

Iványi
IVÁNYI Béla: Eperjes szabad királyi város műtörténeti adatai. 1. Középkori festők. 2. Középkori kőfaragók és szobrászok. [Umeleckohistorické údaje slobodného král'ovského mesta Prešova. 1. Stredovekí maliari. 2. Stredovekí kamenári a sochári] Budapest, 1917-1918.

Izakovičová
IZAKOVIČOVÁ, Mária - KRIŽANOVÁ, Eva - FIALA, Andrej: Slovenské hrady a kaštiele. Bratislava, 1969.

Jancsik
JANCSIK Ede: Pesttől a középponti Kárpátok felé és vissza [Z Pešti do Stredných Karpat a spä] = Vasárnapi Ujság 1861.36-44. sz.

Janiss
JANISS János: Trencsén vármegyéről és különösen ezen vármegyének három régi: Trencin, Beczko s Vág-Besztercze várairól [O Trenčianskej župe a zvl᚝ o jej troch starých hradoch: Trenčín, Beckov a Považské Podhradie] = Tudományos Gyűjtemény 1823. I. 11-24.

Jurkovich 1902
JURKOVICH Emil: Beszterczebánya és vidékének kalauza [Sprievodca po Banskej Bystrici a okoliu]. Beszterczebánya, [1902.]

Jurkovich 1906
JURKOVICH Emil: Besztercebánya múltjából [Z minulosti Banskej Bystrici]. Tárcagyűjtemény. Besztercebánya, 1906.

Jurkovich 1929
JURKOVICH Emil: Zólyomlipcse várának és uradalmának története [Dejiny hradu a panstva v Slovenskej L'upče]. Pécs, 1929.

Kelecsényi
KELECSÉNYI József: Lehel tornya Galgóczon [Lehelova veža v Hlohovci] = Magyar Akademiai Értesítő 1847. 89.

Keller
KELLER Lajos: Trencsén (1 tervrajzzal és 6 metszettel). Zsolna, 1913.

Kerekes
KEREKES, Johann: Die siebzehn Schlösser des Trenchiner Comitats. Közreadja Kampis Antal. Klny. a Művészettörténeti tanulmányok 10. kötetéből. Budapest, é.n.

Késmárk
Kézsmárk = Vasárnapi Ujság 1861. 40. sz.

Kiss Lajos
KISS Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára [Etymologický slovník zemepisných názvov]. 4. bőv. és jav. kiadás. Budapest, 1988.

Kollár
KOLLÁR, Daniel - LACIKA, Ján - MALARZ, Roman: A szlovák és a lengyel Tátra [Slovenské a pol'ské Tatry]. Ford. Vércse Miklós. (Bratislava, 1998.)

Komarnicki
KOMARNICKI Gyula: A Magas-Tátra hegyvilága. [Hegymászó és turistakalauz]. [Vysoké Tatry (Horolezecký a turistický sprievodca)] 2. jav. kiad. (Szerk. átdolg. és kieg. Bucsek Henrik). 1-7. k. Budapest, 1985.

Komócsy
KOMÓCSY Lajos: Ungvár = Vasárnapi Ujság 1867. 52. sz.

Konkoly
KONKOLY Miklós: A Vág vizén [Na vodách Váhu] = Fővárosi Lapok 1876. 194. sz.

Kósa
KÓSA Sándor: Látogatás az "erdei lak"-nál Eperjesen [Návšteva pri letohrádku v Prešove]. (Emlékezésül Petőfi, Kerényi és Tompa költői versenyére) = Vasárnapi Ujság 1862. 42. sz.

Krasznahorka 1839
Krasznahorka = Regélő 1839. 28-33. sz.

Krasznahorka 1857
Krasznahorka = Vasárnapi Ujság 1857. 8. sz.

Krickel
KRICKEL, Adalbert, Joseph: Wanderung von Wien über Preßburg und Tyrnau in die Bergstädte … und ... in die Turotz und das Waagthal. Wien, 1831.

Kristó
Korai magyar történeti lexikon [Encyklopédia ranných dejín Maďarska]. Főszerk. Kristó Gyula. Budapest, 1994.

Kubinyi 1890
KUBINYI Miklós, ifj.: Árva vára. Történelmi tanulmány. [Oravský zámok. Historická štúdia] Budapest, 1890.

Kubinyi 1891
KUBINYI Miklós, ifj.: Árva megye [Oravská župa]. Budapest, 1891.

Lazarek
LAZAREK, Marianna - LAZAREK, Roman: Krakkó és a Lengyel-Tátra [Krakov a pol'ské Tatry]. Budapest, é.n. [Panoráma külföldi útikönyvek]

Lehoczky
LEHOCZKY Tivadar: Torna vára és a Bebek-nemzetség [Hrad v Turne nad Bodvou a rod Bebekovcov] = Vasárnapi Ujság 1862. 25. sz.

Lenkei
LENKEI Dezső: A Magas-Tátra tavai hegy- és vízrajzi szempontból [Plesá vo Vysokých Tatrách z vodopisného hl'adiska]. Budapest, 1918.

Lietava 1858
Ljetava = Vasárnapi Ujság 1858. 33. sz.

Likava
F. E.: A likavai várrom és a rózsahegyi várkastély (Liptómegyében) [Zrúcanina Likavského hradu a Ružomberský zámok (Liptovká župa)] = Vasárnapi Ujság 1867. 31. sz.

Lomnici-csúcs
A lomniczi csúcs megmászása [Výstup na Lomnický štít] = Vasárnapi Ujság 1864. 47-48. sz.

Lovcsányi
LOVCSÁNYI Gyula: A Vág és vidéke [Váh a jeho okolie]. Budapest, 1881.

Lőcse 1858
Lőcse = Vasárnapi Ujság 1858. 27. sz.

Lőcse 1873
N-u.: A lőcsei városház [Levočská radnica] = Vasárnapi Ujság 1873. 2. sz.

Luppa
LUPPA Péter: A regényes Vágvölgy Galgócztól fölfelé Tepliczig [Romantické Považie z Hlohovca hore k Trenčianskemu Teplicu] = Vasárnapi Ujság 1859. 29-32. sz.

Lux
LUX Gyula: Dobsina településének és birtoklásának története [Dejiny osadlosti a držby Dobšinej]. Budapest, 1934.

Malonyai
MALONYAI Dezső: Mednyánszky [László]. Budapest, 1905. [Művészeti könyvtár]

Marosi
Magyarországi művészet 1300-1470 [Umenie v Uhorsku r. 1300-1470]. I-II. k. Szerk. Marosi Ernő. Budapest, 1987.

Matavovszky
MATAVOVSZKY Béla: Emlékkönyv a breznóbányai állami elemi iskola uj épületének felavatása alkalmából [Pamätník z príležitosti slávnostného otvorenia budovy elementárnej školy v Brezne]. Besztercebánya, 1910.

Matolay
MATOLAY Viktor: A homonnai kastély [Zámok v Humennom] = Vasárnapi Ujság 1861. 35. sz.

Mednyánszky 1829
MEDNYÁNSZKY, Aloyz: Erzählungen, Sagen und Legenden aus Ungarns Vorzeit. Pesth, 1829.

Mednyánszky 1844
MEDNYÁNSZKY, Alois: Malerische Reise auf dem Waagflusse in Ungarn. Zweite vermehrte und verbesserte Ausgabe. Pesth, 1844.

Mednyánszky 1981
MEDNYÁNSZKY Alajos: Festői utazás a Vág folyón, Magyarországon (1825). [Malebná cesta po rieke Váh v Uhorsku (1825)] Ford. Soltész Gáspár. Budapest, 1981.

Mednyánszky 1983
MEDNYÁNSZKY Alajos: Regék és mondák [Povesti a báje]. Ford. Soltész Gáspár. Budapest, 1983.

Mihalik
MIHALIK József: A csorbai tó [Štrbské pleso]. Liptószentmiklós, 1885.

Mikszáth
MIKSZÁTH Kálmán: Beszterce ostroma [Obliehanie Bystrice, po slovensky román vyšiel pod názvom Posledný hradný pán]. Budapest, 1957. [Mikszáth Kálmán összes művei 6.]

Mikulik
MIKULIK József: A bánya- és vasipar története Dobsinán [Dejiny banského a železiarského priemyslu v Dobšinej]. Budapest, 1880.

Münnich 1895
MÜNNICH Sándor: A Szepesség őskora [Pravek Spiše]. Lőcse, 1895. [A Szepesmegyei Történelmi Társulat milleniumi kiadványai I. Szerk. Demkó Kálmán].

Münnich 1896
MÜNNICH Sándor: Igló királyi korona- és bányaváros története [Dejiny král'ovkého korunného a banského mesta Spišskej Novej Vsi]. Budapest, 1896.

Myskovszky 1865
MYSKOVSZKY Viktor: A lőcsei r.(ómai) kath.(olikus) templom [Levočský rímsko-katolícky kostol] = Vasárnapi Ujság 1865. 16. sz

Myskovszky 1869
MYSKOVSZKY Viktor: A beszterczebányai vár [Banskobystrický hrad] = Vasárnapi Ujság 1869. 31. sz.

Myskovszky 1870
MYSKOVSZKY Viktor: Hazánk egy néhány középkori műemléke III. A késmárki római katholikus templom [Niekol'ko umeleckých pamiatok z domova. III. Kežmarský rímsko-katolícky kostol] = Hazánk s a Külföld 1870. 21. sz.

Myskovszky 1873
MISKOVSZKY Viktor: Honi erődeink ismertetéséhez. A tornai vár és annak alaprajza [Výklad k našim pevnostiam. Hrad v Turne nad Bodvou a jeho pôdorys] = Archeologiai Közlemények IX. 1873-74. 1. füzet 26-29.

Nagy Iván
NAGY Iván: Történeti népregék VIII. A szerelmesek kutja [Historické l'udové povesti VIII. Studňa zamilovaných] = Divatcsarnok 1854. 35. sz. 808-809.

Nagymihály
A nagymihályi kastély és uradalom [Zámok a panstvo v Michalovciach] = Vasárnapi Ujság 1860. 12. sz.

Novák
NOVÁK Dániel: Hricsó várlak [Hričovský hrad] = Hasznos Mulatságok 1837. II. 28-29. sz.

O.-M.M. XV.
Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben. XV. Magyarország V. Felső-Magyarország (I. rész). [Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a obrazoch. XV. Uhorsko V. Horné Uhorsko (I. diel)] Budapest, 1898.

O.-M.M. XVI.
Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben. XVI. Galiczia. [Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a obrazoch. XVI. Holič.] Budapest, 1898.

O.-M.M. XVIII.
Az Osztrák-Magyar Monarchia írásban és képben. XVIII. Magyarország VI. Felső-Magyarország (II. rész). [Rakúsko-Uhorská monarchia v písme a obrazoch. XVIII. Uhorsko VI. Horné Uhorsko (2. diel)] Budapest, 1900.

Paska
PASKA István: A zsolnai plébániatemplom egykor és most [Farský kostol v Žiline kedysi a dnes]. Zsolna, 1890.

Pázmány
PÁZMÁNY Lajos (szerk): Vágvölgyi kalauz [Považský sprievodca]. Trencsén, 1914.

Pechány
PECHÁNY Adolf: Kalauz a Vágvölgyében [Sprievodca po Považí]. Képes kiadás. Budapest, 1888.

Petőfi 1956a
PETŐFI Sándor: Uti jegyzetek [Zápisky z ciest]. = Petőfi Sándor összes művei V. 17-35. Budapest, Akad. Kiad. 1956.

Petőfi 1956b
PETŐFI Sándor: Úti levelek Kerényi Frigyeshez [Listy z ciest Frigyesovi Kerényimu]. XII. levél. Ungvár, 1847. júl. 11. = Petőfi Sándor összes művei V. 67. Budapest, Akad. Kiad. 1956.

Petőfi 1976
PETŐFI Sándor összes versei [Zobrané básne Sándora Petőfiho]. Budapest, Szépirodalmi, 1976.

Pieninek
Részlet a Pienini hegységből, a Dunajecz folyó partjain [Čas Pienin pri brehu rieky Dunajec] = Vasárnapi Ujság 1872. 29. sz.

Pitkó
PITKÓ János: Szepesváralja ipartörténete a céhintézmény korában [Dejiny priemyslu Spišského Podhradia v dobe cechovníctva]. Lőcse, 1913. [Művelődéstörténeti Értekezések 69.]

Podhraczky
PODHRACZKY József: Trencsén városában XVI. században virágzott katholikus tanodáról [O katolíckej škole v meste Trenčín v 16. storočí] = Magyar Akadémiai Értesítő 1853. 140-141.

Pongrácz
Pongrácz István grófról [O grófovi Istvánovi Pongráczovi] = Vasárnapi Ujság 1896. 5-6. sz.

Posewitz
POSEWITZ Tivadar: A Szepesség. Utazási kézikönyv II. A Szepesi Középhegység. [Spiš. Cestovná príručka II. Slovenské rudohorie] Budapest, 1909.

Pulszky
PULSZKY Ágoston: Az eperjesi kollegium [Prešovské kolégium] = Vasárnapi Ujság 1867. 7. sz.

Rácz
RÁCZ Lajos: Comenius Sárospatakon [J.A. Komenský v Sárospataku]. Budapest, 1931.

Rados
RADOS Jenő: Magyar kastélyok [Maďarské zámky]. [Budapest, 1931.]

Radványi
RADVÁNYI Miklós: Zsolna szabadalmas város. Jogtörténeti ismertetés. [Privilegované mesto Žilina. Historickoprávny výklad] Zsolna, 1911.

Raisz
RAISZ Miksa: Vándorlások Szepesmegyében. (A Dunajecz és Poprád völgyei) [Putovania po Spišskej župe. (Údolie Dunajca a Popradu)] = Vasárnapi Ujság 1860. 1-6. sz.

Rajecfürdő
Rajecz-Teplicz Magyarország egyedüli meleg timsófürdője [Rajecké Teplice, jediné teplé kamencové kúpele v Uhorsku]. Budapest, 1889.

Raysz
RAYSZ, Cornel: Bad Rajeczfürdő in den Hohen Karpathen. Budapest, é.n. [Balneologische Bibliothek Nr. 105]

Réz László
RÉZ László: A Drugethek és Homonna reformátiója [Drughetovci a reformácia v Humennom]. Sátoralja-Újhely, 1899.

Romhányi
ROMHÁNYI Sándor: Kárpáti tájak. Utirajz. [Karpatské krajiny] Budapest, 1903.

Rózsa
RÓZSA Géza: Zsolna. Zsolna, 1914. [Trencsén vármegyei könyvtár 2.]

Rozsnyó 1864
U.: Rozsnyó (Gömörmegyében) = Vasárnapi Ujság 1864. 26. sz.

Rozsnyó 1868a
Rozsnyó = Vasárnapi Ujság 1868. 6. sz.

Rozsnyó 1868b
A rozsnyói bőrgyár [Rožňavská garbiareň] = Vasárnapi Ujság 1868. 41. sz.

Rupp
RUPP Jakab: Magyarország helyrajzi története fő tekintettel az egyházi intézményekre… [Dejiny topografie Uhorska, hlavne cirkevných inštitucií] Pest, 1870.

Ružomberok
Ružomberok a okolie. Súbor turistických máp. 2. vydanie. 1 : 100 000. Ústredná správa geodézie a kartografie, Bratislava, 1975, (C) 1973.

Starek
STAREK, Ludwig: Der Wegweiser in der Trentschiner Burg-Ruine und Umrisse der Geschichte der königlichen Freistadt und Burg Trentschin. Pressburg, 1852.

Sthymmel
STHYMMEL Soma, ifj.: Bicsei vár [Hrad v Bytči] = Regélő 1840. 15. sz. 113-115.

Strážovské vrchy
Strážovské vrchy. Letná turistická. 3. vydanie. 1 : 100 000. Slovenská kartografia, Bratislava, 1975, (C) 1973.

Súpis
Súpis pamiatok na Slovensku I. Bratislava, 1967.

Šimko
ŠIMKO, Jožo: Magas-Tátra. Útikalauz. [Vysoké Tatry] 2. javított és bővített kiadás. Fordította Joó Kálmán et al. Budapest, 1965.

Szabó Károly SZABÓ Károly: A Magyar Történelmi Társulat zemplén-ungi kirándulása 1871-ben. V. A homonna-sztárai bizottság jelentése [Výlet Uhorskej historickej spoločnosti do Zemplína a Uha. V. Zpráva Komisie Humenné-Staré z r. 1871] = Századok 1871. 672-685.

Székány
SZÉKÁNY Béla: A Szentiványi Csorba-tó [Štrbské pleso]. Klny. a Földrajzi Közlemények 1918. 3. füzetéből. Budapest, 1918.

Szentek élete
A szentek élete [Život svätých]. Szerk. Diós István. 3. jav. kiadás. Budapest, 1990.

Szepesi
SZEPESI N. Vilmos: Az ősi Szepesség [Starodávna Spiš]. Budapest, (1943.)

Szepesvár 1859
K…ly J…s: Szepesvár vára [Spišský hrad] = Vasárnapi Ujság 1859. 19. sz.

Szepesváralja 1864
M. Gy.: Szepesváralja. Képpel. = Vasárnapi Ujság 1864. 3. sz.

Szepesváralja 1868
Szepes-Váralja = Vasárnapi Ujság 1868. 10. sz.

Szinnyei
SZINNYEI József: A sárospataki főiskolai könyvtár története [Dejiny vysokoškolskej knižnice v Sárospataku]. Debrecen, 1884.

Szombathelyi
SZOMBATHELYI István: A Szombathelyi család Beczkó rövid történetével [Rodina Szombathelyi a krátka história Beckova]. Budapest, 1892.

Szombathy 1979
SZOMBATHY Viktor: Száll a rege várról várra. Szlovákiai vármondák. [Povesti z hradu na hrad. Povesti o hradoch na Slovensku] (Bratislava, 1979.)

Szombathy 1986
SZOMBATHY Viktor: Szlovákiai utazások [Cesty na Slovensku]. Negyedik, javított kiadás. Budapest, 1986. [Panoráma "mini" útikönyvek]

Szontagh 1864
SZONTAGH Miklós: Kirándulás a Krivánra [Výlet na Kriváň] = Vasárnapi Ujság 1864. 39. sz.

Szontagh 1866
SZONTAGH Miklós: Lednicz vára [Lednický hrad] = Vasárnapi Ujság 1866. 31. sz.

Szontagh 1888
SZONTAGH Miklós: Képes kalauz a tátraalji fürdőkbe és a Magas-Tátra hegyvidékére [Ilustrovaný sprievodca podtatranskými kúpel'ami a tatranskými horami]. 2. kiad. Igló, 1888.

Sztracenai-völgy 1866
A sztraczenai völgy Gömörben [Stratenská dolina v Gemeri] = Vasárnapi Ujság 1866. 12. sz.

Sztracenai-völgy 1878
A sztraczenai völgy és a dobsinai jégbarlang [Srtratenská dolina a Dobšinská l'adová jaskyňa] (dr. Pelech János ismertető tanulmánya nyomán) = Vasárnapi Ujság 1878. 26. sz.

Sztrecsény 1857
Sztrecsén váromladéka [Zrúcaniny hradu Strečno] = Magyarhoni Természetbarát I. 1857. 119, 135. - II. 1858. 135.

Sztrecsény 1858a
Sztrecsnói völgy [Dolina pri Strečne] = Vasárnapi Ujság 1858. 34. sz.

Sztrecsény 1858b
Sztrecsnói vár [Hrad Strečno] = Vasárnapi Ujság 1858. 35. sz.

Szutórisz
SZUTÓRISZ Frigyes: Eperjesi turista-kalauz [Turistický sprievodca po Prešove]. Eperjes, 1910.

Takács
TAKÁCS Marianna, H.: Magyarországi udvarházak és kastélyok (XVI-XVII. század). [Zemianske kúrie a kaštiele v Uhorsku v 16 a 17. storočí] Budapest, 1970.

Teschler 1906
TESCHLER Béla: Liptóújvár története [Dejiny Liptovského Hrádku]. Liptószentmiklós, 1906.

Teschler 1918
TESCHLER Béla: Visszapillantás a lykavai m.(agyar) kir.(ályi) kincstári uradalom multjába [Z minulosti likavského uhorského kral'ovského panstva]. Liptószentmiklós, 1918.

Thaly
THALY Kálmán: Unghvár Bercsényi korában [Užgorod v dobe Bercsényiho] = Magyarország és a Nagyvilág 1867. 48. sz.

Torna
U.: A tornai kastély [Zámok v Turne nad Bodvou] = Vasárnapi Ujság 1864. 13. sz.

Törs
TÖRS Kálmán: Kárpáti képek I-VIII. [Karpatské obrazy I-VIII.]= Vasárnapi Ujság 1878. 27-35. sz.

Trencsén
Trencsén vára [Trenčiansky hrad] = Vasárnapi Ujság 1871. 8. sz.

Trencsénteplic
Útmutató Trencsénteplicen és környékén [Príručka pre Trenčianske Teplice a okolie]. Trencsén, 1907.

Vágtapolca 1858
Teplicskai várkastély. Vágvölgyi képek IV. [Zámok v Tepličke. Obrazy z Považia IV.] = Vasárnapi Ujság 1858. 36. sz.

Vertler
VERTLER Mátyás: Lakadalmi szokások a cs.(ászári) k.(irályi) favágóknál Breznó-Bánya vidékén [Svadobné zvyky u cís.král'. drevorubačov na okolí Brezna] = Vasárnapi Ujság 1858. 40. sz.

Vysoké Tatry 1958
Vysoké Tatry. Súbor turistických máp. 2. slov. vydanie. 1 : 75 000. Správa geodézie a kartografie na Slovensku, Bratislava, 1958.

Vysoké Tatry 1976
Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 8. vydanie. 1 : 50 000. Slovenská kartografia, Bratislava, 1976, (C) 1971.

Weber
WEBER Samu: Kirándulás a Dunajecz völgyébe [Výlet do údolia Dunajca] = Turisták Lapja 1891. 124-135.

Zemplén
Zemplén vármegye és Sátoraljaújhely r.(endezett) t.(anácsú) város [Zemplínska župa a mesto Sátoraljaújhely]. Budapest, 1905. [Magyarország vármegyéi és városai. Szerk. Borovszky Samu] [Župy a mestá v Uhorsku]

Zólyomlipcse
K.: A zólyom-lipcsei vár [Hrad Slovenská L'upča] = Vasárnapi Ujság 1867. 44. sz.

Zombory 1858
ZOMBORY Gusztáv: Ungvár = Vasárnapi Ujság 1858. 48. sz.

Zombory 1859
ZOMBORY Gusztáv: Kézsmárk és a Tököli vár [Kežmarok a Tököliho hrad] = Vasárnapi Ujság 1859. 51. sz.

Zombory 1860
ZOMBORY Gusztáv: Sárospatak és régi vára [Sárospatak a jeho starý hrad] = Vasárnapi Ujság 1860. 23-24. sz.

Zombory 1865
ZOMBORY Gusztáv: Eperjes város jelene s multja [Prítomnos a minulos mesta Prešov] = Vasárnapi Ujság 1865. 7-8. sz.

Zsolna 1857
Zsolna város [Mesto Žilina] = Vasárnapi Ujság 1857. 40. sz.